Хвел
Хвел буго организм кколел киналниги билогиял функциял нахъчӀваларехъин гьоркьоса къотӀи.[1] ГӀадалнах хвей цо-цо хӀалтӀизабула хвелалъе юридикияб баян кьей хӀисабалда.[2] БукӀараб оранизмалъул хутӀел байбихьула гьеб хун хадуб туризе. Хвел буго жиндаса рорчӀизе рес гьечӀеб, универсалияб процесс, жиб палхӀасил киналниги организмабазда лӀугьунеб.
Хвел гӀемерисеб хӀалтӀизабула тӀубарал организмабазе; лъамел яги ххам гӀадал организмалъул батӀагоял компонентазда лӀугьунел аналогияб процессалда абула некроз–илан. Организмлъун рикӀкӀунареб жо, мисалалъе вирус, физикияб къагӀидаялъ тӀагӀинабизе бегьула, амма холеблъун (биологияб ва физилогияб магӀнаялухъе) рикӀкӀунаро. XXI гӀасруялъул байбихьудехун бугеб ахӀвалалда рекъон, щибаб къоялъ холев вуго 150 000-ялдаса цӀикӀкӀун чи, ва хвеялъул бищун тӀибитӀараб гӀиллаги буго херлъи.
Диагностика[хисизабизе | код хисизабизе]
Баян гьабиялъул проблемаби[хисизабизе | код хисизабизе]
ГӀаламатал[хисизабизе | код хисизабизе]
Къанун[хисизабизе | код хисизабизе]
Мекъаб диагноз[хисизабизе | код хисизабизе]
ГӀиллаби[хисизабизе | код хисизабизе]
Жаназа ссуй[хисизабизе | код хисизабизе]
Херлъи[хисизабизе | код хисизабизе]
Крионика[хисизабизе | код хисизабизе]
Реперфузия[хисизабизе | код хисизабизе]
ГӀумру халалъизаби[хисизабизе | код хисизабизе]
Психология[хисизабизе | код хисизабизе]
ЖамгӀият ва маданият[хисизабизе | код хисизабизе]
БичӀчӀи[хисизабизе | код хисизабизе]
Диниял бербалагьиял[хисизабизе | код хисизабизе]
Буддизм[хисизабизе | код хисизабизе]
КӀристианлъи[хисизабизе | код хисизабизе]
Индуизм[хисизабизе | код хисизабизе]
Ислам[хисизабизе | код хисизабизе]
Ягьудизм[хисизабизе | код хисизабизе]
МугъчӀваял[хисизабизе | код хисизабизе]
- ↑ "death". Dictionary.com Unabridged (Online). n.d. Боси: 2021-02-27.
- ↑ "brain death". Dictionary.com Unabridged (Online). n.d. Боси: 2021-02-27.
Библиография[хисизабизе | код хисизабизе]
- Bondeson, Jan (2001). Buried Alive: the Terrifying History of our Most Primal Fear. W.W. Norton & Company. ISBN 978-0-393-04906-0.[мухІкан гьабизе ккола]
- Mullin, Glenn H. (2008). Living in the Face of Death: The Tibetan Tradition. Ithaca, New York: Snow Lion Publications. ISBN 978-1-55939-310-2. Unknown parameter
|orig-date=
ignored (кумек)
ТӀадеги цӀалиялъе[хисизабизе | код хисизабизе]
- Best, Ben. "Causes of Death". BenBest.com. Боси: 10 June 2016. Check date values in:
|access-date=
(кумек) - Liguori, Alphonsus (1868). . Rivingtons.
- Marques, Susana Moreira (13 October 2015). Now and At the Hour of Our Death (английский). Таржама: Sanches, Julia. And Other Stories. ISBN 978-1-908276-62-9. Check date values in:
|date=
(кумек) - Rosenberg, David. How One Photographer Overcame His Fear of Death by Photographing It (Walter Schels' Life Before Death), Slate (17 August 2014).
- Sachs, Jessica Snyder (2001). Corpse: Nature, Forensics, and the Struggle to Pinpoint Time of Death (270 pages). Perseus Publishing. ISBN 978-0-7382-0336-2.
- Warraich, Haider (2017). Modern Death: How Medicine Changed the End of Life. St. Martin's Press. ISBN 978-1250104588.
- Schels, Walter; Lakotta, Beate. "Before and After Death". LensCulture.com. Архивация: оригинал 11 October 2014. Боси: 19 September 2016. Invalid
|url-status=dead
(кумек); Check date values in:|access-date=, |archive-date=
(кумек) Interviews with people dying in hospices, and portraits of them before, and shortly after, death. - "The Odds of dying from various injuries or accidents". National Safety Council. United States. 2001.
- U.S. Census. "Causes of Death 1916". AntiqueBooks.net (scanns). Архивация: оригинал 18 September 2004. Боси: 19 September 2016. Invalid
|url-status=dead
(кумек); Check date values in:|access-date=, |archive-date=
(кумек) How the medical profession categorized causes of death. - Wald, George. "The Origin of Death". ElijahWald.com. A biologist explains life and death in different kinds of organisms, in relation to evolution.
КъватӀисел регӀелал[хисизабизе | код хисизабизе]
- Хвел at Curlie
- "Death". Stanford Encyclopedia of Philosophy. Metaphysics Research Lab, Stanford University. 2016.
- Халип:Cite EB1911
- "Death" (video; 10:18) by Timothy Ferris, producer of the Voyager Golden Record for NASA. 2021
- Иццал мухІкан гьаризе кколел макъалаби
- Pages with citations using unsupported parameters
- CS1 errors: dates
- CS1 английский-language sources (en)
- CS1 errors: invalid parameter value
- Articles with Curlie links
- Articles with GND identifiers
- Pages with red-linked authority control categories
- Articles with BNF identifiers
- Articles with LCCN identifiers
- Articles with NKC identifiers
- Articles with faulty NLK identifiers
- Articles with HDS identifiers
- Articles with NARA identifiers
- Articles with TDVİA identifiers
- Articles with multiple identifiers
- Хвел
- Херлъи